Jozef Glabič – muž, ktorý stál na čele mesta viac ako štvrťstoročie

Jozef Glabič, jeho portrét sa nachádza v zbierkach Stredoslovenského múzea.

Počas uplynulých 758 rokov sa na najvyššom poste mesta vystriedalo 173 richtárov, o ktorých sa zachovali archívne dokumenty. Traja z nich sa zapísali do dejín Banskej Bystrice nielen nezištnou prácou v prospech mesta, ale aj dĺžkou svojho pôsobenia v najvyššej funkcii. Po prvom richtárovi Ondrejovi, ktorý mesto spravoval doživotne, a mešťanostovi Júliusovi Cesnakovi, ktorý na tomto poste pôsobil tridsať rokov (1893 – 1923), tretím najdlhšie slúžiacim richtárom bol Jozef Glabič (Glabits), ktorý túto funkciu zastával 25 a pol roka (od januára 1823 do júna 1848). Práve v tomto roku (pozn. redakcie: v roku 2013) uplynulo 190 rokov od zvolenia Jozefa Glabiča do richtár-skeho úradu, a tak by sme Vám, čitateľom Bystrického Permona, chceli aspoň na malom priestore túto významnú osobnosť Banskej Bystrice pripomenúť a stručne predstaviť. Jozef Glabič bol synom Jána Karola Glabiča a Alžbety, rod. Kreutzerovej. Jeho otca Jána Karola prijali medzi mešťanov 5. marca 1767 a v tom istom roku ho zvolili i do vnútornej mestskej rady. Senátor J. K. Glabič najskôr vlastnil dom v Dolnej ulici č. 17/2 (spodná polovica dnešného domu č. 17) a od marca 1797 dom na námestí, dnes č. 15 (hostinec U červeného raka), ktorý dovtedy patril Kreutze-rovcom, jeho svokrovcom. V mestskej rade Ján Karol Glabič zastával funkciu vicenotára a od 1. júna 1786 sa stal hlavným notárom. V najvyššom orgáne mesta potom pôsobil takmer 40 rokov – do roku 1805, keď zomrel. Aj jeho syn Jozef Glabič býval v Dolnej ulici, kde vlastnil dom č. 21. Neskôr po úmrtí rodičov sa presťahoval na námestie do už spomínaného domu č. 15. Medzi mešťanov Jozefa Glabiča prijali 7. januára 1809. Svoju kariéru v banskobystric-kej samospráve začal už v roku 1798 ako pracovník mestskej kancelárie. Počas nasledujúcich rokov vystriedal v mestských inštitúciách viacero postov. Zaujímavý a aj profesne pestrý bol jeho ďalší funkčný postup. V roku 1800 sa Jozef Glabič stal mestským „fiškálom“. O rok neskôr kníhvedúcim, v roku 1803 podnotárom (vicenotárom) a v roku 1805 archívnym registrátorom. O štyri roky už bol majorom mestskej milície (polície). V roku 1811 Jozefa Glabiča zvolili do vnútornej mestskej rady. Od nasledujúceho roku bol aj policajným adjunktom. V roku 1817 sa stal riaditeľom školy a v roku 1819 mestským kapitánom.

Richtár Glabič bol majiteľom domu
v Dolnej ulici č. 21

Vo voľbách konaných v roku 1823 Jozefa Glabiča zvolili na najvyšší post v meste. Richtársku funkciu potom zastával neuveriteľných 25 a pol roka (do 17. júna 1848). O spokojnosti Banskobystričanov s jeho spravovaním mesta dodnes svedčí aj pozlátený pokál, uložený v zbierkovom fonde Stredoslovenského múzea, ktorý mu v roku 1835 pri príleži-tosti opätovného zvolenia do najvyššej funkcie darovali vďační mešťania. Pokál zhotovil vychýrený zlatník Samuel Libay. O osem rokov neskôr (1843), keď Jozef Glabič slávil 45 rokov svojho pôsobenia v mestských službách, v priestoroch radnice umiestnili jeho maľovaný portrét, ktorý následne litograficky zreprodukovali a rozdali obyvateľom. Po voľbách, ktoré sa konali v dňoch 14. až 18. júna 1848, Jozefa Glabiča na richtárskom stolci vystriedal Michal Rárus. Jozef Glabič potom necelý rok zastával post starostu (do 5. mája 1849), ktorý bol po richtárskom úrade druhý najvýznamnejší. Zomrel pravdepodobne v roku 1851.

Ján Baláž

Bystrický Permon 3/2013 s. 4