ZBERATEĽ RODOVÝCH PEČATÍ KOLOMAN PEŤKO AJEHO VÄZBY S BANSKOU BYSTRICOU

Hrob Kolomana Peťka

Meno Kolomana Peťku iste netreba osobitne predstavovať záujemcom o heraldiku. Veď iba na základe 1254 ks rodových pečatí z pozostalosti tohto slovenskoľupčianskeho rodáka mohol prof. Jozef Novák spracovať
druhý zväzok svojho diela Rodové erby na Slovensku (Martin, Osveta 1986, 219 s.). Ako nám potvrdila riaditeľka zo ŠL SR – Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene Mgr. Ľubica Miľanová, predmetná kolekcia tvorí stále vzácnu súčasť ich zbierkových fondov. Podnetom pre napísanie tohto príspevku bola fotografia jeho hrobu z banskobystrického evanjelického cintorína na Lazovnej ul., ktorú nám už dávnejšie odovzdala pani Ľudmila Bancíková, príbuzná herečky Márie Bancíkovej – konštatujúc, že iste vieme, koho sa to týka a čo s tým treba robiť. A tak s časovým odstupom 10 až 12 rokov plníme prianie pôvodnej majiteľky tohto dokumentu a zároveň sa dávame viesť vlastnou i spoluautorkinou zvedavosťou. Nechajme bokom otázku, prečo rodák zo Slovenskej Ľupče, ktorý posledné roky života prežil vo Zvolene, kde bol aj pôvodne pochovaný, má svoj druhý hrob v Banskej Bystrici. Predbežne sa uspokojme s odpoveďou, že tu pravdepodobne išlo o vôľu jeho príbuzných, predovšetkým manželky, ktorá si priala, aby sa miestom posledného odpočinku rodiny Peťkovcov, teda aj ich predčasne zosnulého syna Kolomana Jána, stal práve banskobystrický evanjelický cintorín. Koloman Peťko sa narodil 14. júla 1881 v Slovenskej Ľupči zo zmiešaného manželstva katolíka Kolomana Jakuba Peťku st. a evanjeličky Amálie Ludoviky Grillusovej, banskobystrickej rodáčky. Stredoškolské vzdelanie získal jednak na banskobystrickom evanjelickom, jednak banskoštiavnickom gymnáziu, kdev roku 1900 zmaturoval. Štúdium práva v Budapešt síce nedokončil, ale si zato odtiaľ po dvoch rokoch priniesol aspoň notársky diplom. Takmer vzápätí ho využíva, aby nastúpil na miesto podnotára v Ponikách.nRoku 1905 mení pôsobisko a s rovnakým pracovným zadelením prechádza do Zvolenskej Slatiny. Zanedlho sa tam ujíma úradu vedúceho notára. Nebudeme tu vymenovávať všetky funkcie, ktoré s nemalými zásluhami zastával v župnej i štátnej správe, najmä pred i po roku 1918, nakoľko to už pred nami urobil prof. Jozef Novák. Osobitné heslo je mu ako vyššie postavenému administratívnemu pracovníkovi z rešpektovanej rodiny venované nielen v Slovenskom či v Rakúskom biografickom slovníku 1815 – 1950 z r . 1978 (7. zv. , s. 446n), podobne ako vo všeobecnejších lexikónoch ešte vydaných v 1. ČSR. V nepriamom vzťahu k Banskej Bystrici spomeňme aspoň jeho spis Verejná správa vo vzťahoch regionalizmu stredného Slovenska zr. 1932. Pristavme sa namiesto toho pri zaujímavostiach o jeho predkoch. Už prinajmenšom jeho starý otec Anton Peťko (*1826) bol rodákom zo Slovenskej Ľupče. Pracoval ako majster v tunajšom papiernickom mlyne.
Býval v miestnej časti Driekyňa č. d. 161. (Podľa toho si Koloman vytvoril pseudonym K. P. Driekynsky k niektorým svojim uverejneným príspevkom.) S prvou manželku Františkou Herkovičovou mali štyri deti. Dve z nich – dcérka a synček – zomreli buď ešte pred matkou, najneskôr však pred druhým sobášom otca s Máriou Susedíkovou, dcérou tesára Andreja Susedíka a Anny Rádzovej dňa 13. novembra 1856. Prvorodený z tohto druhého manželstva bol syn Koloman Jakub nar. 24. júla 1857, po ňom ešte v rokoch 1859 – 1866 traja bratia a jedna sestra. Bývali už v Slovenskej Ľupči č. d. 122. Koloman st. sa pravdepodobne vyučil stolárskemu remeslu u Karola Grillusa v Banskej Bystrici, kde sa mohol zoznámiť s jeho dcérou Amáliou Ludovikou, narodenou 20. augusta 1844. Sobáš Kolomana st. s Amáliou L. Grillusovou by ste však márne hľadali v evanjelickej či v katolíckej matrike Slovenskej Ľupče alebo v tej banskobystrickej evanjelickej. Kľúčom pre riešenie tohto rébusu sa napokon ukázal matričný zápis o narodení Kolomana Peťku ml. 24. júla 1881, kde je ako krstná matka uvedená Božena Krčméry. Išlo o dcéru vtedy už farára v osamostatnenej cirkvi v Badíne (od Hronseku) Augusta Horislava Krčméryho a jeho manželky Emílie Zuzany Grillusovej. Teda to bola sesternica krsteného dieťaťa. A to nasmerovalo hľadať sobáš v Badíne, kde už nebolo tak na očiach, že nevesta je o 13 rokov staršia ako ženích. Tamojšia matrika sobášených vskutku obsahuje záznam zo dňa 1. júla 1880. Svedkami boli Anton Peťko, ženíchov otec, vtedy už lesný správca a bohoslovec Miloslav Krčméry, ktorý sa neskôr stal farárom v Mošovciach a v Jasenovej, ináč známy aj ako hudobný skladateľ či podpredseda Tranoscia (1860 – 1902), syn A. H. Krčméryho. Koloman Jakub Peťko st. zomrel veľmi mladý 19. februára 1886 na zápal pľúc. Kde žila, zomrela a vychovávala svojho syna jeho vdova, nevieme. VB. Bystrici však nie je v registri pochovaných evidovaná. To ešte nevylučuje, že tu po istú dobu nemohla žiť u niekoho z príbuzenstva. Na náhrobnom kameni pri hrobe Kolomana Peťku je nad jeho menom vľavo hore odkaz na biblický citát: Luk 2, 29: Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji. Spolu s ním je pochovaná aj jeho manželka Elena, rod. Fábry, ktorá prežila svojho celoživotného druha o celé jedno desaťročie a niekoľko dní – zomrela 26. 6. 1959. Bolo jej však súdené vyrovnať sa aj so stratou jediného syna Kolomana Jána, nakoľko ju predišiel do večnosti v septembri 1958. Celá rodina tak má spoločné miesto posledného odpočinku. Na pomníku dali príbuzní Peťkovcov pod menami a dátumami umiestniť druhý odkaz na Bibliu, presnejšie na Žalm 103, 15
– 16: Dni človeka sú ako tráva a kvitne ako poľný kvet. Lebo ak sa vietor preženie nad ním, už ho niet, a nepozná ho viac jeho miesto. Na banskobystrických cintorínoch sú pochovaní viacerí viac či menej významní ľudia – celoštátneho či regionálneho významu, ktorých vzťah k tomuto mestu nie je vždy jednoznačný. O Kolomanovi Peťkovi to však rozhodne neplatí. A zdá sa, že to nebolo iba kvôli tunajšiemu rodisku
jeho matky alebo miestu gymnaziálnych štúdií.

Marián Bovan, Eva Furdíková

Bystrický permon 1/2016 s.7