Au – Zlato

Au – Zlato

 

Richard R. Senček

 

Bola to jeho zvláštna farba? Jeho ušľachtilosť a stabilita? Alebo jeho dobré mechanické vlastnosti? Už sa asi nedozvieme prečo si zlato získalo postavenie kráľa medzi kovmi. Ľudia po ňom dodnes túžia, niektorí mu pripisujú magické vlastnosti, zlato sa stalo mierou hodnoty a synonymom bohatstva. Banská Bystrica sa stala známou hlavne vďaka ťažbe medi, zlato patrilo skôr Kremnici, ale to neznamená, že sa tu neťažilo.

 

História

 

Zlato je jedným z mála prvkov, ktoré je možné nájsť v prírode v rýdzej forme. Táto jeho vlastnosť spôsobila, že je spolu s meďou najstarším kovom, ktorý si človek osvojil. Zlato sa získavalo jednoduchým spôsobom – ryžovaním z vodných tokov. Neskôr človek zistil, že sa dá ťažiť z rúd, ktoré sa nachádzajú v zemi a tak začal dolovať. Dobývanie rudy nebol jednoduchý proces, jednotlivé zrnká zlata boli zvyčajne veľmi malé, usadené v tvrdej hornine a ťažko sa získavali. Ľudia si však všimli zvláštnu schopnosť iného prvku – ortuti vytvoriť so zlatom amalgán, ktorý po odparení zanechal čisté penovcové zlato.

Amalgačný spôsob získavania zlata poznali už starí Egypťania. Ako sa zdokonaľovali technológie, vylepšovali sa aj exploatačné procesy. Nebezpečnú ortuť nahradil ešte nebezpečnejší kyanid. Získavanie zlata kyanidovou metódou je jednoduché a lacné, ale s katastrofálnymi následkami pre zdravie ľudí a prírodu. Preto sa od tejto metódy vo svete upúšťa, aj keď sa ešte stále hojne využíva.

Na Slovensku sa zlato ťažilo predovšetkým v Kremnici. Obrovské náleziská vzácneho kovu dodnes zatieňujú iné slovenské lokality ako napríklad zlatonostný Dunaj, alebo Ľupčianku v okolí Partizánskej Ľupče a mnoho iných. Rovnako je na tom aj okolie Banskej Bystrice. Z toho, že Banskobystrický banský revír priamo hraničí z Kremnickým ľudia predpokladali, že sa aj tu zlato musí nachádzať. A skutočne, ale najskôr si predstavme zlato ako chemický prvok.

 

Základné vlastnosti zlata

 

Zlato ľudí zaujímalo pre svoje vlastnosti. Patrí medzi ušľachtilé kovy, to laicky povedané znamená, že dokáže odolávať pôsobeniu prostredia. Má jedinečnú farbu, ktorú dokážu napodobniť len niektoré zliatiny a nádherný hlboký lesk. Zaujímavou vlastnosťou je jeho vysoká kovateľnosť. Z jedného gramu zlata je možné vykovať drôt o dĺžke až 3 km. Na pozlacovanie sa používa tenká fólia, ktorá má hrúbku len 0,0001 mm. Sú také tenké, že  proti svetlu dostávajú svetlo zelený alebo svetlo modrý nádych.

 

Au	Zlato	Protónové číslo:	79	Tvrdosť  v Mohsovej stupnici:		2,5 – 3
		Teplota tavenia:	1064 °C	Pomerná atómová hmotnosť:		196,967
		Teplota varu:	2807 °C	Skupenstvo (pri 20°C):		Pevné
Aurum	Ušľachtilý kov.	Hustota (20 °C):	19,3 x 103 kg/m3	Objaviteľ:	Kov je známy od pradávna.

 

 

Využitie

 

Zlato je stále symbolom bohatstva, najobľúbenejším šperkárskym kovom a bývalo súčasťou menových systémov, ako hlavný pilier meny. Dnes už zlatý štandard patrí k minulosti, zlaté mince sa najmä pre zberateľské účely razia dodnes. Stále viac však nachádza uplatnenie v elektropriemysle pre jeho vynikajúce vodivé vlastnosti. Dnes ho nájdeme nielen v šperkovnici ale aj v každom PC.

 

Náleziská v okrese

 

Zlato v našom okrese zostáva u v tieni iných kovov. Z histórie sa nám zachovalo viacero správ o ťažbe, alebo aspoň o možnej ťažbe tohto kovu. Predpokladá sa, že práve zlatinky najmä v rieke Bystrica sem pritiahli prvých prospektorov. Zlatá baňa existovala v 16. storočí v tzv. „Zlatom kúte“ na vŕšku Sušina v katastri obce Hrochoť, viac správ však o nej nemáme. Ešte skôr sa ťažilo zlato v Ľubietovej na ložisku Podlipa. Prvé písomné záznamy z tejto oblasti pochádzajú z roku 1340 a  už vtedy sa tu v menšej miere ťažilo aj zlato. S katastrom obce Ľubietová hraničí kataster obce Brusno, kde sa nachádzalo hneď niekoľko nálezísk zvyčajne spoločne s inými rudami. Bolo súčasťou antimónovej rudy pod Kabancom, ďalej v závere Sopotníckej doline asi 1,2 km juhovýchodne od vrchu Holica. Tu sa nachádza zlato a volfrám, ale v takom malom množstve, že jeho ťažba je nerentabilná. V minulosti sa tu však hojne ryžovalo a zlatinky je možné pri trpezlivom hľadaní nájsť v miestnom potoku dodnes. Zlato sa pravdepodobne spoločne s inými rudami ťažilo aj v polymetalickom pásme v oblasti Drienka neďaleko Poník a to už v 14. storočí. Neskoršie geologické prieskumy dokázali aj výskyt rýdzeho zlata, ale jeho obsah bol veľmi nízky iba 0,2 g/t.

Jedinou lokalitou, kde boli banské diela určené v prvom rade na ťažbu zlata a kde o tom máme aj presné informácie je lokalita Harmanec. Dodnes sú tu badateľné vstupy do šácht a štôlní. Okrem zlata sa tu nachádzala aj meď a striebro. V roku 1908 bolo vydané prvé kutacie právo avšak nie len na zlato, no dolovať sa tu nezačalo. Tento stav sa zmenil až po roku 1922 keď mesto Banská Bystrica vydalo ďalšiu zmluvu na kutacie práce. Následne v rokoch 1923 až 1926 bola vyrazená 52 m hlboká štachta a následne boli vyrazené štôlne na v dvoch obzoroch. V roku 1927 boli práce pozastavené a potom čo aj vplyvom ľudského faktora boli bane zaplavené bola následne šachta zasypaná. Pokus o obnovenie ťažby na ľavom brehu Bystričky sa uskutočnil v rokoch 1940 až 1942, bola vyrazená prieskumná štôlňa, ale bez väčšieho úspechu. Výdatnosť harmaneckých žíl dosahovala až 33 g/t, miestami až nad 100 g/t, čo predstavuje mimoriadnu bonitu, lenže tieto náleziská boli veľmi malé a preto aj čoskoro nerentabilné. Všetka vyťažená ruda sa odviezla na spracovanie do Kremnice. V Harmanci sa celkovo vyťažilo približne 20 kg zlato-striebornej zmesi.

Pravdepodobne najviac zlata sa však v Banskobystrickom okrese vyťažilo na inom mieste. Bolo to antimónové ložisko Močiar v Medzibrode. Výskyt drahých kovov v tejto oblasti bolo známe už od pradávna, prvé záznamy o ťažbe pochádzajú z 13. storočia. Banský boom tu nastal v roku 1938, keď sa začal ťažiť strategický antimón. Spolu s ním sa ťažilo aj zlato. Obdobie ťažby trvalo len osem rokov a za tento čas sa vyťažilo približne 100 kg zlata. A to je asi aj posledné zlato, ktoré sa u nás vyťažilo.

Možno sa Vám zdajú množstvá príliš malé. A tak, na záver ešte jedna zaujímavosť: odhaduje sa, že na celom svete bolo vyťažených asi 80.000 ton zlata. Ak pripočítame ešte nejaké zlato o ktorom povedzme nevieme a keby sme zo všetkého urobili kocku, jej hrana by nemala viac ako 17 metrov.

 

Použitá literatúra:

BANCÍK, Tomáš. JELEŇ, Stanislav. 1999. Mineralogické lokality širšieho okolia Banskej Bystrice. Banská Bystrica : 1999.

PAULIŠ, Petr. ĎUĎA, Rudolf. 2002. Nejzajímavější mineralogická naleziště Slovenska. Kutná Hora : 2002.