ORECH ČIERNY A GINKO DVOJLALOČNÉ V BANSKEJ BYSTRICI

Okrem už skôr zmienených exotických či vzácnych druhov stromov v dnešnom príspevku  sa zameriame na ďalšie dva, ktoré nás môžu zaujať,  z ktorých sa však v našom meste dodnes zachoval iba jeden z nich, a to orech čierny. Na škodu veci už tu nerastie druhý, skutočne historicky  významný a aj svojím vzhľadom exotický druh – ginko dvojlaločné.

Zrejme nikomu netreba osobitne predstavovať orech vlašský (Junglans regia)  patriaci do čeľade orechovitých (Junglandaceae), resp. jeho obľúbené plody orechy vlašské. Na druhej strane je verejnosti zaiste menej známy orech čierny (Junglans nigra). Pochádza zo Severnej Ameriky, kde rastie od  východných oblastí až po predhoria Skalistých hôr. Do Európy bol introdukovaný v 17.storočí, kde sa rozšíril ako parková a okrasná drevina.  Na Slovensko sa dostal v roku 1770. Rozšíril sa aj do strednej Ázie a Číny. V pôvodnom prostredí rastie v lesoch, má malú konkurenčnú schopnosť a je výrazne svetlomilný. Vyžaduje dobre priepustné a na živiny bohaté pôdy. Strom dorastá do výšky 30 m, v pôvodnom prostredí  aj viac. Borka je hnedošedá až čiernošedá. Listy sú dlhé 20 až 50 cm. Orech čierny kvitne v máji až júni.  Samčie kvety tvoria jahňady, ktoré neskôr opadávajú. Plodom je guľovitý orech obalený spočiatku zeleným a po dozretí hnedavým oplodím, s ktorým opadáva. Škrupina je veľmi tvrdá a po jej rozbití sa jedlé jadro ťažko vyberá. Hmotnosť jedného orecha kolíše od 6,9 do 18,78 g. V priemere viacerých meraní dosahuje hodnotu 13,8 g. Nedozreté škrupiny, jadrá, listy aj oplodia sa využívajú v liečiteľstve (obklady pri akné, zápaly kože, potivosť, zastavenie krvácania, srdcovo-cievne choroby, znižuje cholesterol a pri artérioskleróze). Z rozrezaných škrupín po naleštení rezných plôch sa niekedy vyrábajú ozdobné prívesky či iné dekoračné predmety. Pri prechádzkach mestom ho môžeme nájsť v Mestskom parku alebo na Katolíckom cintoríne neďaleko vchodu.  Najlepšie je identifikovateľný koncom októbra podľa na zemi sa nachádzajúcich opadnutých orechov spravidla obalených oplodím .

Na rozdiel od orecha čierneho ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba) už v našom meste nenájdeme. Tento zaujímavý strom patrí medzi najstaršie žijúce rastlinné druhy na Zemi. V minulosti  údajne rástol  v ktorejsi súkromnej záhrade na svahu Jesenského vŕška medzi Kollárovou ulicou a Rudlovskou cestou.  Systematicky sa ginko dvojlaločné radí medzi
nahosemenné rastliny a je jediným zástupcom kedysi bohato zastúpenej čeľade ginkovitých (Ginkgoaceae).  Latinský názov „ginkgo“ vznikol v 17. storočí údajne chybným prepisom čínskeho „yinxing“ v preklade „strieborný plod“. Japonci ho nazývajú „strieborná marhuľa“ a Američania nevedno prečo „strom dievčenských vlasov“. Zdá sa, že najpríhodnejší je český názov „jinan dvoulaločný“, pretože tento strom pochádza aj z čínskej provincie Jü-nan. Prirodzenú populáciu tohto dekoratívneho stromu dnes už nájdeme len na jednom vrchu čínskej provincie Zheijang, kde rastie až do nadmorskej výšky 1100 metrov. Pre Európu ginko objavil v Japonsku (1691) nemecký lekár a botanik Engelbert Kaempfer. Pokladá sa  za tzv. „žijúcu fosíliu“, nakoľko sú potvrdené nálezy staré až 200 miliónov rokov. V Japonsku a Číne  ginko považujú za posvätný strom, a preto ho vysádzali v okolí chrámov. Niektoré stromy majú aj 3000 rokov. Dnes sa pokladá za ohrozený rastlinný druh.
Napriek vejárovitým dvojlaločným listom s rovnomernou vidličnatou nervatúrou sa ginko radí medzi nahosemenné ihličnany, čiže je vývojovým medzičlánkom medzi ihličnatými a listnatými drevinami. Jeho dnešná dvojlistová forma sa pestuje plantážnickým spôsobom vo Francúzsku, Číne, Japonsku a Kórei.  Asimilačné orgány sú opadavé. Kvety sú dvojdomé, samčie sú v podobe jahňád a samičie visia na dlhej stopke, pričom k ich oplodneniu dochádza až v jeseni. Plodom je žltozelená kôstkovica, ktorá je jedlá, ale v čase zrelosti má zapáchajúcu dužinu. Strom dorastá do výšky 30 – 40 metrov, v obvode môže mať aj 9 metrov. Znáša znečistenie vzduchu, nižšiu zásobu živín a bol prvým stromom, ktorý sa zazelenal po atómovom výbuchu v Hirošime (1945). Rastie však pomalšie. V čínskej  medicíne sa používa skoro 2000 rokov (listy, plody), napr. proti závratom, ušnému šelestu, únave a niektorým príznakom Alzheimerovej choroby. Je dokázaný aj účinok na zlepšenie pamäti a lepšiu cirkuláciu krvi.  O surových semenách sa tvrdí, že majú protirakovinové a antivírusové účinky. Kladne sa hodnotí aj vysoký obsah antioxidantov. Dnes sa dá v lekárňach kúpiť celý rad rôznych prípravkov z tohto stromu.