Život a dielo zlatníka Krištofa Lehnera v zbierkach Stredoslovenského múzea

 

Krištof Lehner (tiež: Kristóf, Chrishff, Christophorus, Christoff Lohner, Löhner, Lönner, Cobner) sa narodil v roku 1563 v nemeckom Norimbergu. Patril do zlatníckej rodinnej dynastie Lehnerovcov. Jeho otec Krištof Lehner (†14. augusta 1600) bol tiež zlatník v Banskej Bystrici. Krištof Lehner prišiel do Banskej Bystrice koncom 16. storočia na pozvanie mestskej rady. V lete 29. augusta 1595 si zobral za manželku Helenu (Olena) Saidlovú. V roku 1598 býval mladý zlatník s manželkou na Dolnej ulici č. 9. V tom istom roku sa im 7. augusta narodil prvorodený syn Krištof, ktorý neskôr pokračoval v zlatníckej rodinnej tradícii. Zlatníkova manželka 14. augusta 1600 zomrela. Vdovec Krištof Lehner sa 4. marca 1601 druhýkrát oženil, za manželku si vzal Sibylu Jakobeiovú, dcéru špitálskeho farára Jána Jakobeia. V tom istom roku sa im 9. decembra narodila dcéra Mária, ktorá zomrela 30. júla 1608 ako 7-ročná. V roku 1604 (1605?) sa Krištof Lehner presťahoval na námestie do domu č. 15, kde už v tom čase fungoval hostinec a neskôr hotel „U červeného raka“. Tu sa Lehnerovcom narodil 2. júna 1606 syn Ján a 27. januára 1608 dcéra Olena.

Je pozoruhodné, že Krištof Lehner bol nielen vynikajúcim zlatníkom, ale popri remesle sa aktívne podieľal aj na meštianskom a politickom živote mesta. V období od 12. novembra 1606 do 17. marca 1633 bol senátorom. V rokoch 1604 – 1605 bol členom a hovorcom tzv. vonkajšej mestskej rady, správcom mlynov, špitála sv. Alžbety a mestského chudobinca. Od roku 1606 sa stal členom vnútornej mestskej rady. Krištof Lehner sa 3. mája roku 1608 spolu s viacerými členmi mestskej rady rozhodli predať malú časť kostolných predmetov, uložených na Radnici, s úmyslom použiť finančné prostriedky na renováciu kostolnej veže a kostola. Lehner bol aj deväťnásobným richtárom. Funkciu zastával v rokoch 1615 – 1618 a následne v rokoch 1621, 1623, 1626, 1629 a 1630. Z roku 1630 pochádza dôkaz aj o jeho pôsobení ako sudcu v Banskej Bystrici. Krištof Lehner zomrel 17. marca 1633 ako 70-ročný.

Epitaf z archívnych dokumentov znie: „K dnešnému dátumu pán Krištof Löhner starší, narodený v Norimbergu, až kým nebol v smrti vo veku 70 rokov z tohto sveta požiadaný, bol však osemkrát richtárom v nebezpečných a ťažkých betlehemských časoch. Boh mu buď milostivý.“ (Pozn. autora: Krištof Lehner bol richtárom podľa dochovaných prameňov 9-krát a v epitafe vo výraze „ťažké betlehemské časy“ ide s najväčšou pravdepodobnosťou o zlý prepis a ide o „bethlénske“ obdobie Gabriela Bethlena 1580 – 1629).

V zbierkach Stredoslovenského múzea sa zachovalo nádherné dielo majstra zlatníka Krištofa Lehnera, je to kanvica z pozláteného striebra. Vznik kanvice datujeme do 1. polovice 17. storočia. Kanvica je valcovitého tvaru, na vypuklom odsadenom sokli sa nachádza rastlinný a volútový dekór. Na cylindrickom plášti sa vo vertikálne komponovaných troch tepaných a bohato zdobených kartušiach nachádzajú krajinky s alegorickými výjavmi a tromi postavičkami – puttami (z talianskeho putto – postava, v umeleckom diele zobrazená ako bacuľatý chlapec, zvyčajne nahý a niekedy aj okrídlený), ktoré sú symbolmi hojnosti. (Pozn. autora: uvádzajú sa aj ako tri ročné obdobia v symbolike: jar – kvety, leto – ovocie a jeseň – obilie). Plochu medzi kartušami vypĺňajú tvary ovocných plodov a tváre putti s krídlami. Na telo kanvice je pripojené liate volútovite zakrútené ucho. Na palcovitom odklápači vrchnáka sa nachádza liata plastika morskej panny. Na zadnej časti je malý reliéfny obraz Adama a Evy. Vo vrchole vrchnáka je umiestnená drobná plastika, liata kompozícia pelikána, kŕmiaceho (vlastnou krvou) svoje dve mláďatá. Obdobný motív môžeme nájsť aj na kanvici z roku 1722 od rožňavského majstra Michaela Molnára, ktorá je majetkom ev. a. v. v Rožňave. Na vnútornej strane vrchnáka Lehnerovej kanvice je vo vavrínovom venci sekundárne umiestnený dedikačný nápis s dodatočným vročením v nemeckom jazyku: „DIESE KANDEL VOREHRT HERR GEORG FIBINGER DER EVANGELISCHEN TEUSCHEN GEMEIN ANNO DOM. 1682 DEN 9. JUNY NEUSHOL“. Tento predmet pôvodne profánneho určenia v roku 1682 daroval Georg Fibinger evanjelickej obci v Banskej Bystrici. Výška kanvice je 25,8 centimetra, priemer postavy 11,6 centimetra a váha 696 gramov.

Filip Glocko

LITERATÚRA

BALÁŽ, J.: Domy starej BANSKEJ BYSTRICE II., DALI-BB s.r.o., 2015. ISBN 978-80-8141-095-6

JURKOVIČ, E.: Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica, OZ Pribicer, Tlačiarne BB 2005.

 ISBN 80-969366-2-X

MIHALIK, S.: Beszterczebányai őtvősők a XV-XIX. században. In: Múzeumi és könyvtári értesítő

RUSINA I. a kol.: RENESANCIA. Umenie medzi neskorou gotikou a barokom. Dejiny slovenského výtvarného umenia. SNG a Slovart spol. s r.o., Bratislava 2009. ISBN 978-80-8085-940-4

TORANOVÁ, E.: Zlatníctvo na Slovensku, Neografia Martin, Tatran Bratislava 1983

 

Text k fotografiám:

  1. Kanvica s odklopným vrchnákom
  2. Detaily kanvice
  3. Kartuše s alegorickými výjavmi hojnosti
  4. Majstrovská značka Krištofa Lehnera

Autor fotografií: Jana Bedríková