Strieborný prívesok s podobizňou Rudolfa Habsburského

Život a dielo zlatníka Pavla Rennera staršieho v zbierkach Stredoslovenského múzea

Pavel Renner st. (tiež Pavol, Pál, Sándor, Rener) pochádzal z Kežmarku, kde sa narodil 5. decembra 1862. V Banskej Bystrici prežil najplodnejšie roky súkromného aj pracovného života. Mešťanom sa stal ako 27-ročný 24. januára 1889. Za manželku mal Irmu Máriu Kalix. Manželstvo Rennerovcov bolo požehnané piatimi deťmi, dcérami: Ilonou Irmou (*16. august 1888), Elzou Emíliou (*3. december 1889), Irén Zsofiou (*14. máj 1892), a synmi Pálom Sándorom (*14. november 1893) a Gézom Rudolfom (*20. november 1895). Dcéra Elza Emília sa vydala 18. augusta 1925 za Ondreja Jána Kilvádyho, mestského pokladníka a syna mestského notára Romana Kilvádyho a Márie Škrovinovej, narodenej v Brezne 10. decembra 1878.

Život, dary pre evanjelickú cirkev a členstvo v Banskobystrickej zápalkárni – akciovej spoločnosti a v Banskobystrickej sporiteľni

Pavel Renner st. bol hrdým podporovateľom evanjelickej cirkvi a. v. v Banskej Bystrici a bol aj členom Banskobystrického evanjelického spolku. V roku 1897 daroval banskobystrickému evanjelickému kostolu striebornú misu, spájanú s nádobou, slúžiacou ako monštrancia. Bol to Rennerov príspevok za škody po veľkej krádeži v kostole. Stredne veľká strieborná misa na nohe má okrúhly tepaný podstavec s pätou. Liata noha má tvar dravej ryby a čeľusťami sa opiera o podstavec misy. Esovito skrútené rybie telo so šupinami sa chvostom opiera a zároveň podopiera misu. Misa v tvare lastúry má asymetrický tvar, na jednej strane má mušľovité vejárovité rozšírenie, na strane druhej je časť rebrovania vytočené dovnútra misy a ukončené guľkou, pripomínajúcou perlu. Na zadnej časti päty sa nachádza banskobystrická overovacia značka z roku 1833 a majstrovský znak s vypísaným menom Libay v obdĺžniku. Autorom tohto diela je banskobystrický zlatnícky velikán Samuel Libay. K zaujímavostiam patrí popis historika Kornela Divalda, ktorému nádoba pripomínala naberačku vody zo 17. storočia aj cukorničku. Striebornú misu v evanjelickom kostole nenájdeme a nie je ani súčasťou inventáru ECAV. V evanjelickom kostole v Banskej Bystrici sa z dielne majstra Rennera nachádza ešte pár nádherných tepaných svietnikov.

Pavel Renner st. bol aj členom dozornej rady v Banskobystrickej zápalkárni – akciovej spoločnosti so sídlom v Banskej Bystrici a spolu dr. Antonom Radvanským boli zapísaní do obchodného registra, kedy striedali v členstve odstupujúcich Karola Bárczyho, Karola Szásza a Ármina Telekiho. V akciovej spoločnosti zastával neskôr aj post likvidátora firmy. Pavel Renner st. pôsobil aj v dozornej rade Banskobystrickej sporiteľne.

Oduševnený turista, ochranca prírody a podpredseda prvého Spolku ochrany prírody na Slovensku.

Pavel Renner st. bol horlivým turistom a členom Karpatského spolku, ktorý bol v Banskej Bystrici vnímaný ako elitársky klub. Miestna tlač ho nazývala elitnou maďarskou spoločnosťou mesta, aj keď to nebola pravda, pretože časť členov pochádzala zo slovenského prostredia. Prvým predsedom odbočky Karpatského spolku v Banskej Bystrici (1923 – 1928) bol práve zlatník Pavel Renner st., ktorý sa aj po odchode z funkcie aktívne zapájal do spolkového života. Jeho špecialitou bolo každoročné varenie gulášu na Šturci. Druhým predsedom (1930 – 1938) bol podnikateľ Oskár Bárczy, ktorý v 20. rokoch minulého storočia pôsobil v ŠK Slávia ako jeden z najlepších tenistov na Slovensku.

Významné miesto patrí Pavlovi Rennerovi st. aj v ochrane prírody. Zakladajúca schôdzka spolku Ochrancov prírody sa uskutočnila 19. októbra 1927 večer o siedmej hodine vo veľkej poradnej sieni Mestského domu v Banskej Bystrici, za prítomnosti 35 popredných činiteľov mesta. Na úvod mal prejav známy milovník prírody a iniciátor založenia spolku Jan Roubal, riaditeľ gymnázia Karola Kuzmányho. Po ňom nasledoval prejav riaditeľa meštianskej školy Pelikána čítanie stanov spolku, diskusia a voľba funkcionárov spolku. Všetci prítomní vyslovili súhlasné stanovisko. Predsedom spolku sa stal spomínaný Jan Roubal, prvým podpredsedom krstné meno Wünsch (riaditeľ filiálky Pražskej sporiteľne), druhým podpredsedom Pavel Renner st., jednateľom bol Jozef Riečan (z Ligy lesnej múdrosti pre Slovensko), pokladníkom Macillis (riaditeľ filiálky Slovenskej banky) a revízormi sa stali Viliam Figuš-Bystrý (profesor hudby na Štátnom učiteľskom ústave) a krstné meno Pelikán (riaditeľ meštianky). Vznikol tak prvý Spolok ochrany prírody na Slovensku.

Zlatnícky rodinný podnik Rennerovcov

 

Pavel Renner st. založil v roku 1883 zlatnícku firmu: Pavel Renner a syn, zlatník a klenotník so sídlom na Dolnej ulici číslo 4. (pozn. autora: za najstarší zlatnícky podnik v meste sa považuje podnik fungujúci pod názvom: Vd. V. EMLERA nást. P. LINKESCH, sídliaci na tzv. Hornom námestí číslo 3. Podnik viedla Paula Linkeschová [1865 – 1951] a vznikol v roku 1872). Po úmrtí Dr. Malyusa, majiteľa domu č. 4, sa jeho novým majiteľom stal Pavel Renner. Firmu viedol sám, neskôr so synom. K zaujímavostiam patrí, že zlatnícky podnik Rennerovcov sa zaradil, medzi prvých, ktorí použili v roku 1948 Vianočné reklamy. Okrem nich to boli aj: Jozef Louda (cukráreň, Národná ul. a Horná strieborná), Mojmír Odstrčil (cukráreň, Dolná ul.), Artur Gerger (obchod s lahôdkami, Národná ul.), Grand hotel Národný dom a Šport hotel Donovaly, Ján Jablonka („ľudová reštaurácia“, Na Potôčku), Jozef Žabka a Mork a spol. (obchod s miešaným tovarom), Ján Ferjenčík (sklad odevu, Horná ul.), SLOVENKA, s. r. o., predajňa, Július Hanuška (odevná služba), Štefan Mulitzky (remenár, sedlár, brašnár, Horná ul.), Ladislav Wágner (dámske a pánske kaderníctvo), Ján Žabka (rádio – gramo – elektro)…

Pavol Renner mladší – život v otcových šľapajach

Druhorodený syn Pavol Renner mladší (*14. november 1893) pokračoval v otcových zlatníckych šľapajach a úspešne viedol rodinný zlatnícky podnik. V druhej polovici 30. rokov 20. storočia žil v dome na Dolnej ulici č.5.

Pavel Renner st. zomrel 17. marca 1948 na srdcovú slabosť vo veku 86 rokov. Pochoval ho 20. marca 1948 farár Pavel Hronec. Manželka Irma Renner zomrela 12. septembra 1943. Pochovali ju 15. septembra 1943. Manželia Rennerovci sú pochovaní na evanjelickom cintoríne v rodinnej hrobke na parcele II., v 20. rade. Okrem manželov je v hrobke pochovaná aj ich dcéra Irén Repeczká rod. Renner (1892 – 1972), dcéra Elza Kilvády rod. Renner a Eva Kilvády.

Strieborný prívesok s podobizňou Rudolfa Habsburského

 

V zbierkach Stredoslovenského múzea sa nachádza majstrovské dielo Pavla Rennera. Je to strieborný prívesok s podobizňou rakúskeho korunného princa Rudolfa Habsburského. Pod nepokrytou hlavou sú na tvári pod širokým splošteným nosom výrazné fúzy a na temene hlavy je očko na uchytenie prívesku. Na dvojradovej uniforme sú dve vyznamenania – Rad zlatého rúna a vojenské vyznamenanie v tvare hviezdy. Na zadnej strane prívesku je vyrytý dátum úmrtia Rudolfa Habsburského 30. jan. 1889. Výška prívesku je 3 cm. (pozn. autora: Rudolf Habsburský [*21. august 1858, Laxenburg pri Viedni – †30. január 1889, zámok Mayerling] bol rakúsky arcivojvoda, korunný princ a následník trónu, jediný syn cisára Františka Jozefa I. a Alžbety Bavorskej. Rudolfove depresie, búrlivý život, alkohol aj drogy sa podpísali pod arcivojvodov telesný a duševný stav. So svojou poslednou milenkou, barónkou Mary Vetserovou spáchali spolu na cisárskom loveckom zámočku Mayerling [pri meste Heiligenkreuz v dnešnom Dolnom Rakúsku] 30. januára 1889 samovraždu zastrelením.).

Za poskytnuté informácie ďakujem Mgr. Eve Furdíkovej, Mgr. Petrovi Račkovi, PhD. a za preklady z maďarského jazyka Mgr. Csabovi Tóthovi, PhD.

LITERATÚRA A PRAMENE

  • BALÁŽ, J.: Domy starej BANSKEJ BYSTRICE II., DALI‑BB, s. r. o. 2015, ISBN 978-80-8141-095-6, s. 33, 37, 193, 194.
  • BURKOVSKÝ, J.: Dr. Jan Roubal a ochrana prírody (banskobystrické obdobie), Referáty z vedeckej konferencie «Roubalove dni I», Banská Bystrica, 27. 1. 2015. Matthias Belivs Univ. Proc.(Fakulta prírodných vied UMB) 5, Suppl. 2, p. 3-12; ISBN 978-80-557-0937-6, s. 5, 6.
  • DIVALD, K.: Régi ötvösművek Beszterczebánya, Körmöczbánya és Selmeczbánya ág. hitv. Ev. templomaiban, Budapest 1911.
  • GLOCKO, F.: SAMUEL LIBAY – život a dielo banskobystrického zlatníka, Stredoslovenské múzeum 2018, ISBN 978-80969866-7-5, s. 179.
  • GLOCKO, F.: František Rosenberger a Viliam Emler (Život a dielo banskobystrického zlatníka a jeho najlepšieho žiaka). In: ACTA HISTORICA NEOSOLIENSIA, 21/2, 2018, ISSN 1336 – 9148, 28.
  • KALISKÝ, D.: Uhorský karpatský spolok/Karpatský spolok, Šport a turistika, 30. apríla 2014. https://www.permonrevue.sk/uhorsky-karpatsky-spolok-
    karpatsky-spolok/
  • KIŠŠIMON, M.: Prekliate slovo. In: Bystrický Permon, ročník XI., číslo 1., marec 2013, ISSN 25859420, s. 7.
  • KMEŤ, M.: Slovenské malomesto vo svetle reklamy (1939 – 1945) – na príklade Banskej Bystrice, Život v Slovenskej republike, Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov IX., Ústav pamäti národa 2010, ISBN 978-80-89335-37-4, s. 104.
  • TORANOVÁ, E.: Zlatníctvo na Slovensku, Neografia Martin, Tatran Bratislava 1983, s. 221.
  • SLÁVIK, J.: Dejiny zvolenského evanjelického a.v. bratstva a seniorátu, Vdova a syn Augusta Joergesa 1921.
  • SCHVARC, M.: Karpathenverein v Banskej Bystrici a jeho činnosť v období prvej Československej republiky Univerzita Mateja Bela, Fakulta humanitných vied, Katedra germanistiky, Germanistické štúdie, 2003 Banská Bystrica, Germanistické štúdie, Univerzita Mateja Bela, Fakulta humanitných vied ISBN 80-8055-847-7, s. 135.
  • Központi Értesítő 1911/1 s. 1070.
  • Magyar Compass 1911/1, BANKOK ÉS TAKARÉKPÉNZTÁRAK: Beszterczebányá s. 380.