Zn – Zinok

Zn – Zinok

Možno, že keď ste sa kúpali v mori, tak ste zauvažovali nad tým, čo všetko tá voda obsahuje. Neviem, či vám napadlo, koľko je v nej rozpusteného zinku. Na jeden liter je tam asi jedna stotina miligramu. Málo? Veru nie. Nechajme zinok v morskej vode a pristavme sa na chvíľu pri jeho názve. Tak ako mnoho iných prvkov aj tento dostal svoje pomenovanie v Nemecku. Zink je odvodený od slova zubatý alebo rohatý. Rohato-zubato totiž vyzerala hornina kalamín, z ktorej sa tento prvok v minulosti získaval.

 História

  Zinok ako kov bol známy už od nepamäti. Jeho čistú formu ľudia nespoznali tak ako pri medi, zlate, striebre či iných kovoch, priamo z prírody, keďže tieto kovy sa v nej vyskytujú aj v rýdzej podobe, ale v podobe zliatin a zlúčenín. Najznámejšou zliatinou bola mosadz, ktorá má široké uplatnenie a je známa od nepamäti. Baníci sa najčastejšie stretávali so zinkom v podobe minerálu sfaleritu ZnS. Ten sa u nás hojne ťažil najmä v Banskej Štiavnici.

Základné vlastnosti zinku

 Čistý zinok je striebrobiely až modrobiely mäkký kov, ktorý sa na vzduchu rýchlo pokrýva šedobielou vrstvičkou oxidu zinočnatého ZnO, čím sa chráni pred ďalším pôsobením okolia. Za normálnej teploty je veľmi krehký, a preto sa musí spracovávať pri zvýšenej teplote. Reaguje so sírou, halogénmi, ale aj inými nekovmi a tiež reaguje aj s kyselinami, aj so zásadami, čiže je amfoterný.

  

Zn	Zinok	Protónové číslo:	30	Tvrdosť  v Mohsovej stupnici:		2,5
		Teplota tavenia:	419,53 °C	Pomerná atómová hmotnosť:		65,39
		Teplota varu:	907 °C	Skupenstvo (pri 20°C):		pevné
Zincum	Neušľachtilý kov	Hustota (20 °C):	7,14 x 103 kg/m3	Objaviteľ:	Kov je známy odpradávna.

 Využitie

 Zinok sa pomerne často využíva ako ochranný povlak na kovoch, najčastejšie na železe. Jeho zliatina s meďou, ako sme už spomínali, sa nazýva mosadz a s meďou a striebrom sa nazýva nové striebro. Ďalšou skupinou zliatin, ktoré majú dobré mechanické vlastnosti, sú zliatiny s hliníkom. Zinok je aj veľmi významný biogénny prvok. Je súčasťou niektorých enzýmov. Jeho funkcia v ľudskom organizme bola dlho neznáma. Telo dospelého človeka obsahuje približne 2 gramy zinku.

 Nálezy v okrese

 Zinok v prírode veľmi často sprevádza olovo a aj u nás je to tak. Z nášho okresu poznáme dve náleziská polymetalického charakteru, kde sa ťažil aj zinok. Prvé je v katastri obce Slovenská Ľupča. Ložisko Stráža sa nachádza na úbočí vrchu Stráž. Na ploche približne 600 x 100 m sa nachádzajú zvyšky po banských kutacích prácach. Ich hĺbka nebola veľká, dosahovala maximálne 30 m. Ďalší výskyt zinku je v lokalite Ratajová.

Druhým polymetalickým náleziskom je lokalita Drienok pri Ponikách. Na ploche približne 200 x 800 m sa nachádzajú zreteľné zvyšky po intenzívnej banskej činnosti. Kedy sa tu začalo ťažiť, nevieme, ale predpokladá sa, že baníkov sem pritiahlo zlato, ktoré sa tu ťažilo už v 14. storočí. Z písomných dokladov je ťažba doložená už v roku 1604, ale už o päť rokov ju zastavili. História zaznamenala mnoho pokusov o jej obnovenie, ale všetky boli neúspešné. Posledné pokusy boli začiatkom 20. storočia. V rokoch 1957 až 1968 tu bol vykonaný intenzívny geologický prieskum, ale jeho výsledky boli tiež nepriaznivé. Hlavným prvkom, ktorý sa tu ťažil, bolo olovo. Zinok sa ťažil ako jeho verný sprievodca. Okrem týchto dvoch prvkov sa ťažilo aj striebro a spomínané zlato. Pomer obsahu olova voči zinku sa odhaduje od 5:1 do 10:1. Maximálna koncentrácia olova v rude dosahuje 20 %, ale takáto hranica je skôr ojedinelá. Maximálny obsah zinku v rude dosahuje 4 %.