Fe – Železo

 

Richard R. Senček

 

 

Železo je asi najznámejší a najbežnejší prvok. Vo forme zliatin, predovšetkým ocelí sa sním stretávame na každom kroku. Sú z neho nástroje, náradie, konštrukcie, motory a množstvo iných vecí. Jedným z konštrukčných triumfov železa je Eifelová veža v Paríži. Nielen, že sa so železom stretávame na každom kroku, ale s ním aj dennodenne žijeme. Vďaka železu je naša krv červená. Kto vie akej farby by bola, keby sme ho nemali. Je zaujímavé, že v dávnej minulosti nebolo také hodnotné. Rimania považovali ľudí, ktorí sa venovali spracovávaniu železa za menejcenných, bola to práca prisudzovaná barbarom.

 

HistóriaŽelezné hrivny z Bojnej

 

Dnes už nezistíme, kedy človek po prvý raz chytil do svojich rúk kus železa. Je pravdepodobné, že to nebolo železo zo zeme, ale z meteoritov, ktoré padali a padajú na zem. Problém bol v tom, že železo sa podstatne ťažšie spracovávalo než meď a bronz a tak stálo bokom záujmu. Až keď znalosti umožnili spracovanie železa a výrobu nástrojov stalo sa to čo sa stať muselo – železo vytlačilo meď zo sféry náradia. Predsa len malo podstatne lepšie vlastnosti, bolo pevnejšie, stabilnejšie, ostrejšie a tak dobu bronzovú nahradila doba železná.

Okrem nebeských kameňov – meteoritov si človek nemohol nevšimnúť zvláštny ťažký kameň magnetit, ktorý k sebe záhadne priťahoval iné železné kamene a predmety. Magnetit sa stal hlavným zdrojom železa, hneď za ním hematit (krveľ), siderit a iné. U nás sa ťažil najmä limonit, ako produkt prirodzeného rozpadu železných minerálov.

 

 

Základné vlastnosti železa

 

Rýdze železo sa v prírode vyskytuje len zriedka, prakticky vždy sa železo vyskytuje spolu s niklom, prípadne inými prvkami. Železo, ako chemický prvok má oceľovosivú až čiernu farbu, vplyvom kyslíka a vlhkosti rýchlo koroduje. Korózia železa je nebezpečná pretože aj bez ďalšej prítomnosti kyslíka môže skorodovať celý železný predmet.

 

 

Fe Železo Protónové číslo: 26 Tvrdosť  v Mohsovej stupnici: 4 – 5
Teplota tavenia: 1535 °C Pomerná atómová hmotnosť: 55,845
Teplota varu: 2750 °C Skupenstvo (pri 20°C): Pevné
Ferrum Neušľachtilý kov Hustota (20 °C): 7,86 x103 kg/m3 Objaviteľ: Kov je známy od pradávna.

Železné hrivny z Bojnej

 

Využitie

 

O využití železa nie je potrebné veľa hovoriť. Aj keď v súčasnosti sa snažíme využívať najmä plastické hmoty, železo ešte dlho bude patriť medzi prvky, bez ktorých sa nebudeme môcť zaobísť. Bez železa a ocelí by sme nemohli stavať budovy, nemali by sme väčšinu dopravných prostriedkov, najrýchlejší povoz by bol stále kôň a najostrejšie nože by boli z mäkkého bronzu.

 

Náleziská v okrese

 

Náš okres je preslávený bohatými a početnými ložiskami medi a striebra, ale najviac ložísk tu je práve železných. Železo bolo veľmi dôležitým materiálom, jeho spotreba bola a je značne vysoká, ale aj nálezísk je vo všeobecnosti podstatne viac. Medzi základné minerály, ktoré sa u nás ťažili patria siderit, hematit a limonit. Stopy po železných baniach, aj keď počet lokalít je vysoký sú menej známe a aj menej viditeľné.

Po roku 1000 prichádzajú do oblasti Starých Hôr na medené ložisko Haliar prospektori. Nie že by ich nezaujímala meď, ale hľadali železo. Našli železo aj meď. Najprv ťažili to čo ich zaujímalo a meď ktorá preslávila celý náš región sa dostala na rad až neskôr. Venujme sa železu a môžeme ísť skraja. Železné bane a staré haldy nájdeme v Badíne na juhovýchodnom svahu Suchého báňa. Ťažil sa tu hematit a limonit. Menšie výskyty železných minerálov sú známe aj na Balážoch, v Brusne, Hiadli, Medzibrode, Motyčkách, Pohronskom Bukovci, Strelníkoch a inde.

Na železo je bohaté okolie Poľany. V našom okrese ťažba prebiehala v predminulom storočí Dúbravici v údolí potoka Zolnica a Malej Zolnej, ďalej ťažilo sa aj v Povrazníku neďaleko obce, v Slovenskej Ľupči na ložisku Stráža, Stráža-Pôlč a Pôlč, kde sú badateľné stopy po kutacích prácach. Aj v Ľubietovej sa okrem medi ťažilo aj železo. Lokalita Pod Lipou patrí medzi najstaršie v regióne. (Neskôr sa tu ťažila meď, striebro a zlato). V oblasti je známych niekoľko ďalších lokalít, ktoré zasahujú aj mimo náš okres. Z tých najvýznamnejších spomenieme Jamešná, Matej, Francisci (Tri vody), Mojžišov vrch, Posádka, Kolba – Žliebky, ale aj ďalšie. Prvé písomné zmienky o ťažbe v týchto lokalitách sú z roku 1580. Väčšina ťažby skončila v priebehu 19. storočia iba na ložisku v Jamešnej sa ťažilo aj neskôr. S tadeto poznáme aj niekoľko údajov, napríklad v roku 1907 sa tu vyťažilo 1712 t železnej rudy z obsahom 31 % kovu. Už o tri roky sa tu ťažba skončila.

Na záver spomenieme našu najväčšiu železno-banskú oblasť. Nachádza sa medzi Ponikami a Ponickou Hutou, kde bola zriadená aj huta na železo, ktorá pracovala až do roku 1870. Je tu približne desať lokalít na ploche 4 km2, kde sa ťažil hematit, siderit, ale najmä premenený limonit. Z lokalít spomeňme: Zlatý Dielec, Bansko, pod Čierným dielom, Jelšina, Holý vrch, Farská hoľa a ďalšie. Priestor v ktorom sa železné rudy vyskytovali je veľký a zasahuje aj do susedných chotárov obcí Hrochoť, Dúbravica a Povrazník. Ťažba tu prebiehala v najmä 18. a 19. storočí. Aj keď banských diel tu bolo veľa ich efektivita nebola vysoká. Po roku 1880 sa v celej oblasti prestalo ťažiť. K zaujímavostiam z nedávnej doby patrí aj nález železného koláča na Hrádku pod Pánskym Dielom. Prítomnosť koláča dokazuje, že tu aj v dávnejšej minulosti žili ľudia, ktorí sa zaoberali získavaním a spracovávaním železa.