Sb – Antimón

V prírode sa tento kov v rýdzej forme objavuje zriedkavo, podstatne častejšie sa vyskytuje vo forme minerálu antimonitu Sb₂S₃ alebo ako sprievodný minerál v rudách medi, striebra a olova. Antimón sa ťažil na Slovensku už dávno. Existuje o tom množstvo archeologických aj archívnych dokladov. V našom regióne je však typickým príkladom aj toho, ako môže vojna ovplyvniť rozvoj priemyslu, pretože sa ťažil prakticky len počas druhej svetovej vojny a najmä pre potreby armády.

História

Kov je známy už od staroveku. Legendy hovoria, že ako prvý ho pripravil pravdepodobne perzský alchymista Geber. Či je to pravda, to sa už nedozvieme. Jeho výroba však bola skutočne známa. Písomne ju máme doloženú v diele Vannoccia Biringuccia De la pirotechnia už z roku 1540. Historickou zaujímavosťou využitia antimónu je aj kovová zliatina „Literina“, ktorú vymyslel Johannes Guttenberg. Obsahovala 75 % olova, 15 % cínu a 10 % antimónu. Na tlač sa táto zliatina využívala až do 20. storočia, v niektorých výrobniach sa využíva dodnes.

Základné vlastnosti antimónu

Kovový antimón sa vyskytuje v niekoľkých modifikáciách ako modro-biely kovový, či ako nestále nekovové formy žltého a čierneho antimónu. Patrí medzi polokovy. Zle vedie elektrickú energiu a teplo. Je veľmi krehký a ľahko sa dá rozotrieť na prášok. V súčasnosti je považovaný za nebezpečný najmä preto, že sa do ovzdušia dostáva spolu so spaľovaním uhlia a ropných produktov.

 

Sb	Antimón	Protónové číslo:	51	Tvrdosť  v Mohsovej stupnici:		3,0 – 3,3
		Teplota tavenia:	630,63 °C	Pomerná atómová hmotnosť:		121,76
		Teplota varu:	1750 °C	Skupenstvo (pri 20°C):		Pevné
Stibium	Ušľachtilý kov	Hustota (20 °C):	6,68 x103 kg/m3	Objaviteľ:	Kov je známy od pradávna.

Využitie

Antimón sa využíva do zliatin ložiskových kovov, v metalurgii vylepšuje niektoré mechanické vlastnosti kovov. Vyrábajú sa z neho farbivá a je súčasťou keramických materiálov. Slúži aj pri výrobe kaučuku. V elektronickom priemysle sa používa pri výrobe polovodičových súčiastok, kde spoločne s kremíkom tvorí polovodič typu N. Podieľa sa aj pri výrobe prepisovateľnej vrstvy CD a DVD-ROMov.

Náleziská v okrese

V Banskobystrickom okrese sa antimón nachádza na viacerých lokalitách. Zvyčajne sprevádza iné kovy. Príkladom môže byť sever Starohorsko-Španiodolinského rudného ložiska. Antimón bol zistený aj na opačnej strane, spolu s arzénom sprevádzajú ďalší kov – urán. Pre ťažbu je však zaujímavé hlavne pásmo, ktoré sa nachádza na južných svahoch Nízkych Tatier.

Začína v katastri obce Hiadeľ, na východnom svahu potoka Vážna, v južnom hrebeni Kochule, kde sa antimón pokúšali ťažiť v prieskumnej štôlni, ale ťažba bola nerentabilná. Ďalej pokračuje katastrom obce Medzibrod, kde bolo jeho najvýznamnejšie nálezisko v našom okrese. Ďalšie výskyty, ktoré sa ťažili, sa nachádzajú aj v katastri Brusna v lokalite pod Kabancom a Pohronského Bukovca v lokalitách dolinky Dlhá, v dolinke Seče, v Matúšovej doline, na hornom okraji obce, na hrebeni Čierneho dielu a inde.

Vráťme sa však do Medzibrodu. Naše najvýznamnejšie nálezisko antimónu sa nachádza v lokalite potoka Močiar. Ložisko bolo objavené pravdepodobne nemeckými baníkmi z Ľubietovej v 16. až 17. storočí. Baníkov sem prilákalo zlato, ktoré sa nachádzalo spolu s antimónom. Rozkvet ťažby nastal, až keď vo všetkých ostatných Banskobystrických lokalitách ťažba upadala alebo dokonca už neexistovala. Potreba antimónu ako strategického kovu prudko narastala pred blížiacim sa vojenským konfliktom – druhou svetovou vojnou. V roku 1936 sa v lokalite Močiar rozbehli prieskumné práce a o dva roky neskôr sa tu začalo intenzívne ťažiť. Ťažba netrvala dlho. Po skončení vojny sa aj potreba kovu znížila a ťažba sa v roku 1947 definitívne ukončila.

Najvýznamnejšou štôlňou bola baňa Murgaš, kde sa realizovalo najväčšie množstvo prác. Podľa záznamov bolo v Medzibrode za celé obdobie vyťažených 56 731 ton rudy, z ktorej bolo vyrobených 1296 ton antimónu a asi 100 kg zlata. Na lokalite, ktorú domáci stále volajú „Na Bani“, sú dodnes badateľné stopy po banskej činnosti ako štôlne, pingy, haldy a odkalisko. V teréne sa zachovali aj zvyšky po pôvodných banských budovách. Administratívna budova existuje dodnes, ale už slúži iba ako chata pre malé lyžiarske stredisko. V neskorších dobách sa tu vykonalo niekoľko geologických výskumov, ale k banskej činnosti sa už neprikročilo a zdá sa, že ani v budúcnosti sa neprikročí.