Stavba železnice Korytnica – Banská Bystrica

Dňa 3. septembra 1873 vo večerných hodinách prišiel do Banskej Bystrice prvý vlak zo Zvolena. Bola to vtedy veľká sláva. Predstavitelia mesta Banská Bystrica ako aj národohospodári však oslavovali len skromne. Boli si vedomí toho, že ich predsavzatie, napojiť sa na severnú Ferdinandovu dráhu, ktorú volali aj dráhou  Kassa – Oderberg, čiže Košice  –  Bohumín, sa nenaplnilo. Veď vzdialeným a konečným cieľom celej výstavby železničnej trate,  a to aj zo strategického hľadiska, mal byť Krakow. Cestná trasa Budapešť – Krakow tu už fungovala mnoho desaťročí, a využívame ju aj dnes, bez toho, že by sme si to uvedomovali.

Už v roku 1893 bola na papieri myšlienka postaviť, rozšíriť alebo upraviť železničnú sieť s prepojením : Banská Bystrica – Ružomberok – Dolný Kubín. Argumentovalo sa hlavne strategickým prepojením dvoch pomerne veľkých vojenských posádok v Banskej Bystrici a v Ružomberku.

Celú túto udalosť okolo stavby železnice však s veľkým záujmom sledoval ešte jeden človek, ktorý ani nebýval v Banskej Bystrici. Možno sa o záležitosť interesoval práve preto! Diaľkovo spriadal myšlienky, čo a ako by sa dalo a koľko by to všetko stálo. Celé dni a noci kreslil, rátal a prepočítaval. Konkrétne sa mu ešte nič nerysovalo, ale mal víziu, čiže teoreticky už podnikal. Predpokladal náklady, zvažoval riziká  a odhadoval „chason“, čiže zisk.  A čím viac sa  touto vecou zaoberal, zisťoval, že svojej myšlienke úplne prepadol, a už by sa jej nedokázal zbaviť, aj keby chcel! Týmto človekom bol Dr. Ormay József.

Dr. Ormay József nebol nik iný, ako poslanec maďarského parlamentu, kráľovský radca a od roku 1873 aj kúpeľný lekár  kúpeľov Korytnica.  K tomu všetkému bol nielen vlastenec, ale aj nadšenec a človek znalý nie iba svojho remesla, blízke mu totiž boli aj fortiele podnikania. Spojiť Korytnicu s Banskou Bystricou atraktívnou železničnou traťou pre kúpeľných hostí bola pre neho vec cti. Veď Korytnické kúpele boli výkvetom práve maďarského kúpeľníctva . Jeho žiadosť  o výstavbu vicinálnej železnice z Banskej Bystrice do Korytnice cez obce Sv. Jakub, Kostiviarska a Staré Hory tlač v máji v roku 1901 hodnotila ako chimérickú ideu. I napriek tomu sa Dr. Ormay postavil na čelo celého projektu! Problémy mu robil len jeden podnik, ale Dr. Ormay ako inteligent ho nikdy nechcel menovať!

Paradoxne, tie isté noviny v novembri 1901 podrobne informujú o výstavbe železnice miestneho významu. Prieskumné práce v členitom teréne prevádzajú Maďarské kráľovské železnice  a na trasírovaní  – čo  je vytyčovanie trate – pracuje niekoľko inžinierov,  a podľa možností sa realizujú už aj  terénne práce. Inžinieri predpokladajú stavbu 6 – 7  tunelov s nákladom 1,5 milióna korún, a celkové náklady by mali  dosiahnuť približne 7 miliónov korún. Prácu sťažuje a predražuje nedostatok pracovných síl, keď robotníkov treba poriadne zaplatiť, a keď si ešte aj deti zapýtajú dennú mzdu 80 korún!  Odhaduje sa však, že len v samotnej obci Donovaly získa spoločnosť  na akciách 100.000 korún.  No, spoliehať sa len na financovanie občanmi sa nedá! Práce prebiehajú vo veľmi zložitom, starom banskom teréne. V  okolí obce Motyčky sa objavil v prepadnutej bani pod Bullami červený mramor, ktorý by sa dal po postavení trate hneď  ťažiť! Inžinieri však predpokladajú aj výskyt iných vzácnych komodít! Tieto prognózy sa aj potvrdzujú nálezmi bohatých ložísk limonitu a hematitu. V tlači už v minulosti prebehla správa o výstavbe sanatória v lokalite obce Motyčky. Riečka Jordán s bohatým teplým termálnym prameňom je tiež veľkým lákadlom!  Terén je však veľmi zradný, staré, pred pol tisícročím vykutané práchnivé štôlne, sa zjavujú ako prízrak a prepadajú sa aj o 12 metrov! Risk niekedy  nemusí viesť k zisku! Hazard tu nemá miesto a opatrnosti nikdy nie je dosť! Postupuje sa pomaly,  a tak c. k. minister obchodu rok čo rok po sebe udeľuje výnimku na ďalšie vytyčovacie, prípravné a predprípravné práce. Konečné riešenie je v nedohľadne a cesty sú v dezolátnom stave. Aj preto v roku 1906 dochádza k výstavbe cesty medzi obcami Motyčky a Donovaly, a to nákladom 26.000 korún. Prácu prijal a realizoval podnikateľ Pavel Valuch.

Vytýčená trať zostáva  aj po rokoch v podstate rovnaká, a zaznamenáva len malé zmeny: Korytnica, Lúžna, Mistríky, Donovaly, Jánošovka, Polianka, Sliače, Jergaly, Motyčky, Jelenec, Staré Hory, Piesky,  Špania Dolina, Harmanec, Ulmanka, Sv. Jakub, Kostiviarska, Banská Bystrica. Trať bude mať riadny rozchod a použije sa parný rušeň.

5. júna 1908 príde ako spasenie prvý vlak do Korytnice z Ružomberka. Jazda trvala dve hodiny. Aj trať Ružomberok – Korytnica je však dieťaťom Dr. Ormaya! /Táto trať s prezývkou „Korytnička“ bola definitívne odstavená 28. septembra 1974!/
6. k. minister obchodu udeľuje ďalšie výnimky na predprípravné práce, vždy na jeden rok, až kým tieto snahy definitívne zastaví 1. svetová vojna. No, trať by sa teraz aj zišla, ale nie je! Mnohoročné úsilie a práca Dr. Ormaya upadli do zabudnutia. Po rozpade Monarchie v roku 1923 sa projektu Banská Bystrica – Ružomberok ujíma Ing. Vojtech Večeřa z Prahy. Jeho ponuka je však zamietnutá.

Ešte posledné zvonenie na tejto trati nachádzame v novinách Vatra, a to 19. júna 1945:  „Dolný Jelenec.  Vedúci činitelia obce si želajú, aby bola čím skôr vybudovaná dráha z Ulmanky cez Polkanovú do Revúcej a Ružomberka. Ročne  príde 60.000 turistov.“

No, nestalo sa! Projekt  zavial prach času!