TRI NEZODPOVEDANÉ OTÁZKY alebo tri kamienky do mozaiky Strieborných vrchov

SILBERGEPIRG – Strieborné vrchy. Takýto názov pre lokalitu na východ od Starých Hôr zahŕňajúcu územie doliny Haliar a ďalej na juh k doline Richtárová bol zaznamenaný v roku 1444. Je všeobecne známe, že prvá písomná zmienka o budovaní baní na striebro je v darovacej listine kráľa Belu IV. z roku 1263 pre banskobystrického richtára Ondreja. Druhým prameňom, ktorý nás upozorňuje na dolinu Haliar s ložiskom strieborno-medenej rudy tetraedritu je Zlatá kniha banícka vyhotovená pre synov Márie Terézie Jozefa a Leopolda pri príležitosti ich návštevy troch banských miest: Kremnice, Banskej Štiavnice a Banskej Bystrice v roku 1764. Tento prameň uvádza, že v tejto lokalite sa ťažilo od roku 1006. Treťou indíciou o jestvovaní baní na striebro je vyjadrenie richtárovských baníkov pri zostavovaní Terezianskeho urbáru v roku 1771, že ich bane majú 584 rokov. Tento údaj by znamenal, že sa tu ťažilo už koncom dvanásteho storočia (v roku 1187). Všetky tri zaznamenané údaje, aj keď ich nemáme overené (okrem darovacej listiny richtárovi Ondrejovi), nás oprávňujú domnievať sa, že najneskôr v prvej polovici 13. storočia v okolí Starých Hôr musela prebiehať čulá banská aktivita. Prvý kamienok do mozaiky histórie Starých Hôr alebo hľadanie odpovede na otázku: Kedy vznikla táto osada? Podľa historika baníctva M. Skladaného názov Staré Hory poukazuje na existenciu starých baní a Oto Tomeček zaoberajúci sa problematikou osídlenia a vznikom osád v okolí Starých Hôr dedukuje, že pri starých baniach musela byť aj stará banícka osada. Lokalizácia a potvrdenie jestvovania tejto osady je dosiaľ nevyriešená prvá otázka, ktorú by sa mal budúci archeologický výskum pokúsiť vyriešiť. Okolie Starých Hôr, kde je možné s istotou predpokladať počiatky hlbinnej ťažby medi a striebra v stredoveku, nie je doteraz archeológmi preskúmané. Prvou lastovičkou v tomto smere je výskum kolekcie črepového materiálu v počte 742 kusov, ktoré autor článku so svojim synom na jar roku 2012 odovzdal archeológovi Stredoslovenského múzea M. Kvietkovi. Ten osobne navštívil lokalitu v Haliari, odkiaľ súbor črepov pochádza, urobil jeho podrobný odborný popis a dospel k záveru, že črepový materiál aj kovové predmety (fragment baníckej motyky a podkova so širokými ramenami), ktoré pri po drobnejšej obhliadke miesta nálezu črepov našiel, pochádzajú z konca 14. storočia, respektíve zo začiatku 15. storočia. Významnou súčasťousúboru je nález fragmentov dvoch nádobkových kachlíc z bielej hliny. Práve nález týchto kachlíc by mohol dokazovať existenciu nadzemných objektov – príbytkov baníkov a ich rodín, prípadne objektov, kde sa baníci zhromažďovali pred a po robote v bani. Miesta nálezov sú na terasách hlušiny pred štôlňami a nesú stopy umelých terénnych úprav. Práve na umelo upravovaných terasách v lokalite Haliar by mohlo ísť o dôkaz trvalého osídlenia, prvopočiatok stredovekej baníckej osady Staré Hory. Tým by sa vyprofiloval vznik Starých Hôr do 14. storočia amožno aj o storočie skôr. To však môže potvrdiť len dôkladný archeologický výskum, ktorého sa raz možno Haliar dožije a definitívne tak potvrdí dohady o Starých Horách ako trvale osídlenej najstaršej baníckej osady v okolí Banskej Bystrice.
Zatiaľ nezodpovedanou druhou otázkou alebo druhým kamienkom do mozaiky baníckej histórie Strieborných vrchov je nález medeného koláča. Roku 2009 pri potulkách po starých baníckych cestách našiel amatérsky vyznávač histórie baníctva v oblasti Starohorských vrchov spomenutý medený koláč. Konkrétne ho našiel neďaleko starej cesty z Uľanky na Španiu Dolinu v lokalite nazývanej Arcihýbel. Medený koláč má hmotnosť 3,7 kg, priemer
v najväčšej šírke je 21,5 cm a jeho najväčšia hrúbka je približne 5 cm. Vytavený bol v dobe bronzovej okolo roku 2000 až 1800 pred naším letopočtom, čo spadá približne do strednej až staršej doby bronzovej. Pri jeho analýze bolo určené jeho zloženie: 99,57 % medi, ďalej obsahoval 0,02-0,28% Sb, stopové množstvo As 0,05-0,11%, Ag 0,01-0,21 a Zn 0,04-0,23%. Koláč je teda tvorený veľmi čistou meďou a svojou čistotou, až 99,57% medi, sa približuje dnešnej elektrolytickou cestou najčistejšej vyrobenej medi s čistotou 99,92% Cu.
Otázka na riešenie znie: Akou technológiou tavenia vydolovanej rudy dosiahli prospektori doby bronzovej v tomto období taký vysoký stupeň čistoty medi vytaveného koláča? Nedávny pokus o tavenie medenej rudy pravekou technológiou v Španej Doline čosi naznačuje. Výsledkom je malé množstvo vytavenej medi. Niekoľko gramov. Ale čo množstvo 3,7kg medi s vysokou čistotou 99,57%? Nájdeme niekedy v Strieborných vrchoch stopy po technológii tavenia medených rúd v staršej dobe bronzovej?
Tretí kamienok do mozaiky histórie Starých Hôr alebo odpoveď na otázku, ktorú môže zodpovedať archeologický výskum je: Potvrdí sa niekedy tradovanie šírené hlavne ústnym podaním, že keltské kmene hľadali v Starohorských vrchoch náleziská kovových rúd? Prítomnosť keltských kmeňov na území Slovenska potvrdzujú približne od 4. storočia pred našim letopočtom nálezy keltských mincí, keltské opidum na území Bratislavy, aj rímske písomné pramene. V našom regióne ich prítomnosť‘ potvrdzujú keltské hrádky, ako aj nové objavy na hradisku pri Ponickej Hute. Na Slovensku sa našlo mnoho artefaktov dokazujúcich prítomnosť Keltov. Keramika, šperky, nástroje, súčasti odevu, časti opaskov, spony a ihlice. A práve nález jednej keltskej ihlice by mohol byť dôkazom prítomnosti keltských hľadačov kovov v okolí Starých Hôr. Ihlica sa našla v závere doliny Richtárová na južnom úbočí
richtárovského Haliara. Telo ihlice je zo železného materiálu. Od esovito zatočeného uška ku špici sa mierne zužuje. Pri ušku má ihlica priemer 3 mm, jej dĺžka je 71 milimetrov a váži 4 gramy. Pochádza pravdepodobne z obdobia 200 rokov pred naším letopočtom až okolo roku 100 nášho letopočtu. Na základe jedného nálezu keltského pôvodu nemôžeme tvrdiť, že tu Kelti boli. Je to len domnienka, ale čo ak predsa? Možno niekedy v budúcnosti sa nájde v tejto oblasti viac artefaktov keltského pôvodu a potvrdí sa prítomnosť Keltov, hľadačov kovov, čím by sa Staré Hory stali historicky ešte zaujímavejšími. Doprajme im to. Veď ich dlhá a bohatá banícka história je doteraz oproti iným baníckym obciam na chvoste záujmu odbornej, ale aj laickej verejnosti. Len snaha niekoľkých domácich nadšencov o zviditeľnenie obce nestačí. Za minimum finančných prostriedkov postavili banský náučný chodník, odkryli pozostatky Trojičnej šachty, vyčistili a obnovili portál Haliarskej dedičnej štôlne, zriadili banícku expozíciu, odhalili pamätnú tabuľu cisárom Jozefovi II. a Leopoldovi II. pri 250. výročí ich návštevy Starých Hôr. Oveľa viac pozornosti propagácii obce by mal venovať obecný úrad a aspoň morálne podporovať týchto nadšencov, podať im pomocnú ruku pri realizácii ich nápadov, ktorých cieľom je dostať históriu obce do povedomia vlastných občanov aj návštevníkov obce.
Ivan Čillík

Bystrický Permon 2015/3, s. 5