Uplynulo 90 rokov od postavenia prvej chaty na Kráľovej studni

Banská Bystrica bola už v období dvadsiatych rokov minulého storočia významným miestom turistiky a cestovného ruchu. Tunajší  odbor Klubu československých turistov, ktorý vznikol v roku 1920,  sa aktívne  venoval nielen organizovaniu výletov, prevádzkovaniu turistických nocľahární v meste, budovaniu a značkovaniu turistických chodníkov, ale aj výstavbe horských turistických chát. 

Prvá – najstaršia chata pri Kráľovej studni (zhorela 18.9.1927)

Prvou chatou, ktorú postavil banskobystrický odbor KČST vo svojej réžii, bola Chata pri Kráľovej studni. Masív Krížnej patril  k častým cieľom turistických a lyžiarskych výletov  a činovníci odboru KČST už od roku 1925 vyvíjali snaženia   postaviť v tejto oblasti turistickú chatu. 

Podporu mali aj u predsedu Stredoslovenskej župy KČST Viliama Paulinyho, ktorý na výborovom zasadaní župy 21.mája 1927 navrhol, aby bol plán a rozpočet útulne pri Kráľovej studni predostretý na schválenie ústrediu KČST v Prahe.

Druhá – Chata pri Kráľovej studni (otvorená 4.11.1928)

Bolo treba rozhodnúť o výbere miesta, zohnať potrebné finančné prostriedky, získať podporu mesta i verejnosti. Pri výbere miesta  bol rozhodujúci súhlas mestskej rady, pretože vyhliadnutý pozemok v lokalite pod Smrekovicou prislúchal mestským lesom. Mestská rada na svojom zasadnutí 13.júla 1927 jednohlasne schválila jeho prenájom za symbolický ročný poplatok, poskytla peňažnú podporu a darovala tiež drevo na výrobu strešných šindľov.

Na jeseň roku 1927 bola stavba ukončená, ale pred  jej slávnostným otvorením, ktoré malo byť 28. septembra 1927, chata do základov vyhorela, príčinu požiaru však četnícka stanica v Harmanci nezistila. Banskobystrický odbor KČST sa  bezprostredne po požiari obrátil na verejnosť s prosbou o finančnú pomoc. Miestne  Hronské noviny následne uverejňovaii prehľad o zbierke – je tam napríklad údaj o príspevkoch Četníckych staníc  z Harmanca, Starých Hôr, Mošoviec, Štubnianskych Teplíc. Zaznamenaný je aj príspevok Korytnických kúpelov, príspevok Ústredného nakladateľstva a kníhkupectva učiteľského v Banskej Bystrici. Zo známych mien bystrických osobností  boli medzi darcami napríklad – bankový riaditeľ Viliam Pauliny, lekár MUDr.Ludvík Nábělek, lesmajster Ing.Vojtech Bukovčan, hudobný skladateľ Viliam Figuš-Bystrý , richtár František Mesík-Vajda, radvanský továrník Július Markovič  a mnohí iní.

Na jar roku 1928 sa začalo so stavbou a novú chatu sa podarilo dokončiť ešte pred príchodom zimy. Postavená bola trochu nižšie ako pôvodná, znovu mala drevenú konštrukciu a  v jej bezprostrednej blízkosti bol prameň pitnej vody. Bola to priestranná poschodová útulňa, ktorá mala na prízemí 4 miestnosti, krytú verandu a na poschodí 2 veľké miestnosti, spolu s  možnosťou prenocovania pre 60 ľudí. Na výborovej schôdzi odboru KČST upozornil predseda Wünsch aj  na potrebu zabezpečiť stáleho strážcu chaty, výbor následne vyzval obce Harmanec a Staré Hory , aby nahlásili prípadných záujemcov.  Ozvali sa viacerí záujemcovia, ktorí mali rôzne požiadavky – niektorí požadovali pušku, revolver, psa, finančné predstavy boli od 600 do 800 Kč mesačne, zaznamenaná je aj požiadavka následnej penzie. Výbor usúdil, že  vzhľadom na stav pokladne odboru sú to nereálne požiadavky.

Ústrediu KČST v Prahe bol oznámený termín otvorenia chaty a jej pomenovanie Chata pri Kráľovej Studni. Ústredie názov schválilo, delegovalo svojho zástupcu na slávnostné otvorenie chaty a vyslovilo súhlas s poskytnutím záruky za pôžičku Kčs 10.000, ktorú odboru poskytla Stredoslovenská župa. Slávnosť sa uskutočnila 4. novembra 1928.  Už od rána sa spustil hustý dážď  a nepriehľadná hmla pokrývala svahy Krížnej. Ako to potom komentoval v tlači jednateľ bystrického odboru KČST Ludvík Stárka – o to viac vynikla účelnosť a dobrodajnosť útulnej chaty, v ktorej sa  napriek  povetrnostnej nepriazni zišlo okolo 150 priateľov turistiky z celého kraja.  

Tretia Chata pri Kráľovej studni (otvorená 19.6.1938)

Účastníkov privítal a hlavnú reč mal predseda banskobystrického odboru Jan Wünsch, miestostarosta Banskej Bystrice Ondrej Strieš poďakoval odboru KČST za prospešné aktivity, ktorými prispieva k dobrému menu mesta, Ing. Štefan Gažo za mestské lesy prisľúbil úpravu prístupovej cesty dolinou Bystričky a starosta obce Harmanec vyslovil potešenie, že chata prispeje aj k hospodárskemu povzneseniu chudobného podhorského kraja.

Všetci rečníci ocenili najmä skutočnosť, že nová chata je dôležitým krokom k sprístupneniu Veľkej Fatry pre turistický ruch a rozvoj pešej i lyžiarskej turistiky. Slávnosť uzavrela spoločná veselica pri speve, harmonike a neutíchajúcom daždi. V zápisnici bystrického odboru KČST z januára 1930 sú aj kuriózne poznámky k tomuto slávnostnému dňu – Stredoslovenská župa sa posťažovala, že nedostala osobitnú pozvánku  a delegát Slovenskej komisie KČST Gustáv Nedobrý  dodatočne ospravedlnil svoju neúčasť tým, že v daždi  a hmle zablúdil a nemohol chatu nájsť.

Na chate spočiatku nebol stály chatár. Podľa informácie  uverejnenej 7.decembra 1928 v  Hronských novinách, po kľúče od chaty  pri Kráľovej studni  sa museli záujemci najprv zastaviť v Banskej Bystrici. Táto forma sprístupňovania chaty však spôsobovala rôzne problémy – v zápisniciach odboru  je zaznamenaných viacero prípadov  slušných vlámačov, keď návštevníci sami písomne oznámili odboru, že sa v nečase vlámali do chaty a žiadajú, aby poškodenie zámku a dverí bolo opravené na ich účet. Niektoré kluby turistov si preto dohodli s bystrickým odborom KČST dlhodobé zapožičanie  duplikátov kľúčov od chaty – takto bolo vyhovené bratislavskému a  kremnickému odboru KČST.  

Zhorenisko z roku 1944 ( Foto JUDr. A.Kovalík dňa 31.3.1946)

Bystrický odbor KČST venoval značnú pozornosť aj rôznym formám propagácie novej chaty. Zápisnica  výborovej schôdze odboru  z 8. mája 1929 uvádza  informáciu o zámere dať vyhotoviť reklamné štítky na palice s označením a motívom chaty pri Kráľovej studni, v Brne bola v roku 1929 prednáška spojená so zbierkou na chatu pri Kráľovej studni a v roku 1930 odbor vydal 600 pohľadníc so snímkami chaty, ktoré nafotil profesor bystrického gymnázia Ján Krákora. V roku 1932 vydal banskobystrický odbor KČST aj Mapu značených turistických ciest stredoslovenských, v ktorej boli zaznačené aj prístupové turistické trasy na chatu pri Kráľovej studni. V roku 1933 boli fotografie chaty odovzdané k prezentácii na Pražskom veľtrhu. Pobyt na Chate pri Kráľovej studni mala vo svojej ponuke vtedajšia cestovná kancelária ČEDOK.

Postupne sa dopĺňalo vybavenie a zlepšoval sa komfort pobytu na chate, pretože sa zvyšovala náročnosť návštevníkov, upravovali sa prístupové trasy a turistické značenie. Mestský lesný majster Ing.Gažo dodržal prísľub zhotovenia novej cesty a požiadal dokonca predsedu odboru, aby ukázal horárovi kadiaľ presne má viesť cesta od Túfnej cez Krásny kopec k chate. Začiatkom roku 1935 sa už riešila aj potreba zvýšenia ubytovacích kapacít a začalo sa s prípravou výstavby v poradí už tretej, tentoraz murovanej chaty pri Kráľovej studni, ktorej slávnostné otvorenie sa konalo 19. júna 1938, v jubilejnom roku 50-ročného trvania KČST.

Nasledovali však politické udalosti druhej polovice roku 1938, následne sa na území Slovenska skončilo pôsobenie KČST a 31.mája 1939 sa v Banskej Bystrici ustanovil nový odbor Klubu slovenských turistov a lyžiarov (KSTL), ktorý prevzal dovtedajší majetok KČST a teda aj chaty pri Kráľovej studni. Do ďalšieho osudu turistických chát zasiahli vojnové udalosti.  Výročná správa KSTL za rok 1946 uvádza zoznam 83 turistických chát na Slovensku , z ktorých  zostalo len 17 nepoškodených, 10 čiastočne poškodených a 56 chát bolo úplne zničených. Medzi úplne zničenými-vypálenými chatami boli aj obidve chaty pri Kráľovej studni. Pomoc pri riešení obnovy zničených chát bola zahrnutá do štátneho plánu dvojročnice na roky 1947-1948 a koncom roku 1949 dalo Povereníctvo priemyslu a obchodu súhlas  aj k rozdeleniu dotácií pre jednotlivé stavby KSTL z prostriedkov UNRRA (Správy spojených národov pre pomoc a obnovu). A tak mohol aj banskobystrický Odbor KSTL začať v roku 1947 so stavbou novej chaty pri Kráľovej studni, ktorej slávnostné otvorenie sa konalo 29.augusta 1951. Tento povojnový objekt Chaty pri Kráľovej studni, je priamym predchodcom dnešného Hotela Kráľova studňa a patrí už do novodobej histórie veľkofatranskej turistiky.